Založit novou webovou stránku nebo e-shopChci nový web
Vzdelávacia sekcia.1

Slovania II Bohovia našich predkov

Prinášam vám pokračovanie sľúbeného cyklu, kde preberiem možno zaujímavejšiu tému (hlavne tu nebudú žiadne roky), ktorá sa týka náboženstva starých Slovanov. Zámerne sa vyhýbam pojmu mytológia, lebo slovanskú mytológiu nikto nepozná. Preto ak ste niekde čítali alebo počuli nejakú slovanskú „báj“ tak bola určite umelo vymyslená. Bohužiaľ Slovania nepoznali písmo, (až do príchodu Konštantína a Metoda), a preto sa ich mytológia šírila iba ústnym podaním, ktoré nik nezapísal. Nemáme ani svoju Eddu (Germáni) ani knihu Mabinogi (Kelti). Ostali len nejasné fragmenty, často skomolené a prispôsobené potrebám kresťanstva, a najviac hovoria archeologické nálezy. Z temnôt vystupujú generácie bohov ako Svarog a Svarožič, ich funkcie a úlohy.

Treba si uvedomiť, že nevieme skoro nič o všeslovanských bohoch (ktorý existovali v dobách, kedy naši predkovia obývali pravlasť vo východnej Európe). Zachovali sa len veľmi malé úlomky z celej skladačky. Jasnejšie sú už správy o lokálnych božstvách či celý panteónoch.

Svarog – ako som už vyššie spomínal bol zjavne zo staršej generácie bohov, neskôr zatlačenej do pozadia. Podľa základu svojho mena (svar) je spájaný s ohňom, nebeským svetlom a teplom. Ako nebeský kováč ukul slnečný terč. Jeho uctievanie dokladajú ako prví arabskí autori. Vieme, že bol uctievaný hlavne u východných Slovanov, ale sú tiež záznamy a nálezy, ktoré naznačujú jeho kult aj u západných a južných Slovanov. Neskôr bol nahradený svojimi synmi/synom Svarožičom, Dažbogom. Bol zrejme tvorcom všetkých vecí a tiež darcom zákonov („…ustanovil zákon o jednomužstve a jednoženstve“), kde sa objavuje jeho sociálny aspekt. Podľa neskoršej ruskej legendy daroval ľuďom kliešte, ktoré boli symbolom znalosti výroby železného náradia a zbraní.
Svarožič-Dažbog – syn Svaroga, reprezentant mladšej generácie bohov. Solárny princíp Slovanov, boh Slnka. Jeho kult je doložený u východných aj polabských Slovanov (slávna svätyňa na hrade Retra). Nachádzal sa v kyjevskom panteóne kniežaťa Vladimíra. Práve tu nesie meno Dažbog, u Srbov Dabog. V neskorších prameňoch je u polabských Slovanov uvádzaný ako Radegast, patrne podľa miesta, kde stála jeho svätyňa – Riedigost. U Svarožiča-Radegasta neskôr dochádza v tejto oblasti aj k posunu významu, už nie je len slnečným bohom, ale aj bohom vojny a stáva sa najvyšším bohom polabského panteónu.
Perun – hromovládca, vládca búrok a pán blesku, darca dažďa a vlahy . Jeho atribútom je sekera (obdobne ako Thorove kladivo Mjollnir), ktorú bojovníci nosili ako prívesok na krku, ktorý im má dodávať silu. Na Rusi prebral funkciu garanta zmlúv a paktov (s Byzanciou), neskôr aj vojenskú funkciu. Bol najvyšším bohom kyjevského panteónu, svätyňu mal v Novgorode, a tiež je nepriamo doložený jeho kult aj u západných a južných Slovanov. Z bylín sa zachovali zlomky starých mýtov ktoré hovoria, že Perún na jednej hore zabil hada, aby oslobodil dobytok a vody, alebo, že vyrábal hrom a blesky trením mlynských kameňov. V Kyjeve stál jeho drevený idol so striebornou hlavou a zlatou bradou. V Pomoransku je vyobrazený ako jazdec s bleskom na nádobe. Prevzali ho aj Litovci a Lotyši. Patril mu štvrtý deň v týždni. Po christianizácii jeho funkciu prebral sv. Iľja.
Veles (Volos) – boh dobytka, ochranca vlastníctva, zrejme aj chtonické božstvo (boh mŕtvych). Pretože bolo bohatstvo oporou štátnej moci, je možné ho chápať ako ochrancu spoločenského rádu. Ako boh mŕtvych bol pravdepodobne ešte za existencie slovanskobaltskej kultúry, pri čom po rozdelení došlo k jeho funkčnému posunu na zmieneného boha stáda atd. Nespomína sa v kyjevskom panteóne, ale spomína sa zhodenie jeho idolu do Dnepru, čo nepriamo potvrdzuje jeho uctievanie v Kyjeve. Nepriamo je dokázané takmer u všetkých Slovanov. Po príchode kresťanstva sa pojmom veles označuje démon ako to dokladajú staročeské príslovia: „ký veles ťa proti mně zbudil?“ alebo muž posiela svoju ženu „za more k velesu“. Po prijatí kresťanstva jeho funkciu ochrancu stáda preberá sv. Blažej.

Ruský okruh (Panteón zavedený Vladimírom):
Pretrval 8 rokov, popri Perunovi, Svarožičovi-Dažbogovi a Velesovi boli v ňom ešte tieto božstvá:

Stribog – podľa Slova o pluku Igorovom sa vetry nazývajú „vnuci Stribogovi“ odkiaľ sa mu dá prisúdiť funkcia boha vetrov. Iné funkcie sú záhadou a dodnes sa môžeme o nich len dohadovať. Etymológovia (veda skúmajúca pôvod slova) sa pokúšali odvodiť jeho meno a tak zistiť jeho úlohu v panteóne. Tým najpravdepodobnejším výkladom je odvodenie od slova striti, stroj – „správca dobra“. Existuje však aj opačný výklad – „odnímateľ dobra“ ako boh stojaci v opozícii Dažboga – „darcu dobra“.
Chors – toto božstvo je jednou z mnohých záhad z Vladimírovho panteónu. Snáď príbeh zo Slova o pluku Igorovom približuje jeho význam. Hovorí sa v ňom o kniežati Všeslavovi, ktorý sa v noci premieňal na vlka a skrížil cestu samotnému Chorsovi. Keďže predstava vlkolaka je stará ako ľudstvo samo a je od nepamäti spájaná s mesiacom v splne, môžeme odvodiť odtiaľ, že Chors bol božstvom Mesiaca. Iní mu prisudzovali solárnu funkciu (boh Slnka), či iné menej pravdepodobné funkcie.
Simargl – Podľa niektorých interpretácií sa jedná o jedno božstvo s neznámou funkciou. Jeho meno sa odvádza od iránskeho símurga, okrídleného psa, ochrancu rastlín, keďže Slovania a Iránci spolu prichádzali do kontaktu, nie je táto možnosť vylúčená. Akurát je problém v tom, že símurg nebol boh, ale démonická bytosť, čo sťažuje jeho zaradenie do panteónu. Podľa druhej interpretácie sa jedná o božstvo – blížencov, ktoré sú veľmi časté vo všetkých mytologických sústavách. Sem by mal byť ochrancom rodiny, či dobytka, a Rgl ochranca obilia. Túto teóriu podporuje aj nález idolu neznámeho blíženeckého božstva z oblasti Fischerinselu v polabí, čiže niekoľko tisíc kilometrov ďaleko od Kyjeva. Vynára sa otázka, či takéto božstvo – dvojičky boli všeslovanským božstvom a neskôr sa vytratili, alebo sa na nich zabudlo, alebo ide iba o náhodu, že v Kyjeve je zmienka o možnom blíženeckom božstve a vo východnom Nemecku sa našiel idol predstavujúci božstvo, ktoré vyzerá ako božské dvojčatá.
Mokoš – Jediné známa slovanská bohyňa na východe, zosobnenie vlhkej úrodnej zeme (mať syraja zemlja). Pre slovanských roľníkov predstavovala matku živiteľku. Predstavovali si ju ako ženu s dlhými rukami a veľkou hlavou. Niektorí bádatelia jej prisudzovali úlohu gréckej Afrodity, avšak sexuálny atribút Mokoš, ak nejaký bol, bol určite menej podstatný ako hospodárska funkcia.
Trojan – veľká časť vedcov sa snaží v tomto bohovi vidieť zbožšteného rímskeho cisára Trajána vychádzajúc z prameňov, ktoré udávajú neautentické údaje. Je záhadné ako sa práve Slovania dostali k tomuto menu (ak by malo ísť o rím. cisára) a prečo zbožštili práve jeho. Iné vysvetlenie ponúka české slovo trojan, čiže tretí syn v poradí, čím sa ponúka miesto na špekuláciu, že mohlo ísť o tretieho syna nejakého staršieho boha, azda Svaroga? Jeho okruh pôsobnosti je úplne neznámi. Nie je vylúčené, že ide o nejakého hrdinu, či démonickú bytosť.

Polabský okruh:
V tejto oblasti sa pohanstvo udržalo najdlhšie a bolo aj najviac rozvinuté.

Radegost – pozri Svarožič.
Svantovít – božstvo uctievané v slávnej Arkone na ostrove Rujana. Vplyv jeho kultu ďaleko presahoval hranice ostrova a klaňali sa mu všetky okolité slovanské kmene. Voľný preklad jeho mena znie „mocný pán“ alebo „mocný víťaz“ čo ihneď vypovedá o jeho vojenskej funkcii. Pripájajú sa k nej hospodárske a sociálne funkcie. Ešte z mena možno súdiť, že to bol iba prívlastok boha, ktorý sa skôr volal ináč. Môžeme sa len dohadovať, či to bol Svarog, Perún alebo niekto iný. K jeho atribútom patril roh hojnosti, veľký meč, sedlo, biely kôň a údidlo. Na tomto koni vraj Svantovít jazdieval na nočné výpravy. Predstavovali si ho ako štvorhlavé božstvo s rohom, bradou a odetého v suknici.
Triglav – lokálne božstvo uctievané vo Woline, prístave na Odre, a Štetíne. Nemožno povedať či sa jednalo o božstvo s iným názvom a Triglav (trojhlavý) bol iba jeho prívlastok alebo vlastné meno. Bol zobrazovaný s troma tvárami. Združoval vojenskú, hospodársku a sociálnu funkciu.

Lokálne božstvá menšieho významu:

Prove – božstvo uctievané vo Vagrii na polabí. Podliehalo mu právo a súdnictvo.
Podaga – ďalšie božstvo uctievané vo Vagrii spájané s počasím.
Siva (Živa) – bohyňa polabanov s hospodárskym kultom a kultom plodnosti.
Černoboh – bližšie neurčené božstvo, je možné, že bolo vytvorené pod kresťanským vplyvom.
Pripegala – polabský boh, ktorému sa nosili krvavé obete, je spájaný s kultom plodnosti.
Porevit – božstvo s piatimi tvárami uctievaný v Korenici.
Porenut – z mena sa dá odvodiť názov Perunic, čiže syn Perúnov? Inák neznáme božstvo uctievané v Korenici.
Rugievit – boh, „pán Rujany“ zobrazovaný so siedmimi mečmi a siedmimi tvárami uctievaný v Korenici.
Pizamar – neznáme božstvo uctievané na Rujane vedľa Svantovita.
Jarovit – vojenský boh s atribútom zlatého štítu, ktorý bol vždy nesený do bitky, uctievaný na Rujane a vo Wolgaste.

Iné skutočné božstvá upadli do zabudnutia a čakajú na svoje nájdenie, alebo ostanú večne skryté naším očiam. Bohovia ako Lada, Vesna či známa Morena sú iba výmyslami autorov novoveku a so skutočným pohanstvom nemajú nič spoločné.





Slovania 1

Kto vlastne sme?

Rozhodol som sa napísať sériu štyroch článkov, v ktorých by som prebralSlovanstvo. Myslím si, že by sme všetci mali vedieť, kto boli naši predkovia,odkiaľ prišli, čo dokázali, akých bohov uctievali. Že to nebol iba „národholubičí“, ale dokázali bojovať za svoju slobodu a boli obávanou mocnosťou,ktorej sa bála aj Byzantská, či Franská ríša. Mali by sme vedieť, kto to bolPerún, Svarog, Veles a iní. Kde ležala slávna Arkona, tajomná Vineta, či bájny Kyjev.

V tomto prvom diely by som sa venoval pôvodu a rozdeleniu Slovanov, ako aj ichetnogenéze. V druhom diely by som vám priblížil slovanské panteóny a popísalbohov, ktorých dnes poznáme. V treťom diely sa chcem zaoberať demonolatriou(uctievaním démonických bytostí), ktorých naši predkovia poznali viac než dosť.V poslednej časti by som prebral najslávnejšie svätyne a najznámejšie mestá,ktoré boli popísané, či objavené.

Slovania ako najmladšia vetva indoeurópskeho pranároda sa objavujú naeurópskej scéne v 5. storočí n.l. Prvé zmienky o Slovanoch podáva byzantský historik Prokopios, keďže sa Slovania začali presúvať do mocenskej sféryByzancie. Avšak zaujímavé je aj obdobie, kde sme boli pred tým.

Etnogenéza Slovanov prebiehala niekoľko tisícročí a mali na ňu vplyv rôznekultúry, ktoré sa neskôr oddelili a diferencovali alebo zanikli.

Niekedy v 3. tisícročí p.n.l. sa do oblasti medzi Indiou a Iránom dostalinaši predkovia spolu so všetkými neskoršími európskym skupinami národov. Právez tohto obdobia si odniesli niektoré črty svojich náboženstiev (hlavne z Iránu)a spoločenského usporiadania (kastovníctvo z Indie, ktoré sa najviac prejavilou Germánov a Keltov). Predpokladá sa, že celá táto masa ľudí hovorila približnerovnakým jazykom a taktiež mali približne rovnaké mytologické predstavy.Postupne sa presúvali do oblastí východnej Európy, kde dorazili v 2. tisícročíp.n.l.

Prvým komplexom kultúr formujúcich skupinu, z ktorej neskôr vznikli ajSlovania sa nazýval ľud „popolnicových polí“, ktorý sa sformoval na prelome 2. a 1. tisícročia p.n.l. v oblasti medzi Baltom a Stredozemným morom, medzi Rýnom a Vislou. ObyvateliaDnesteru a Dunaja zrejme reprezentujú práve „staroeurópske“ obyvateľstvo.

Ako prvý sa vyčleňujú Gréci, Ilyriáni (Ilyrovia) a Trákovia. Preto s týmitoskupinami Slovania majú len málo spoločných a badateľných znakov v kultúre a náboženských predstavách.
Ako ďalší sa odpájajú Kelti na konci staršej doby železnej. Aj s nimi by smenašli len málo spoločného, aj keď určité znaky ostali.
Skupina, ktorá odchádza na západ na vrchole Rímskej ríše je už Slovanom omnohobližšia a sú s ňou neskôr aj v neustálom kontakte. Sú ňou Germáni, ktorí začínajú odchádzať na úsvite 1. storočia p.n.l. Historici aj etnológovianachádzajú mnoho spojitostí medzi Slovanmi a Germánmi vo všetkých oblastiach života.

Od 2. st.p.n.l. do 4.-5. st.n.l. sa medzi Odrou a Dneprom vyvíja trojica kultúr, ktoré sú odrazometnogenézy Slovanov, lebo práve na tomto území sa v 6. storočí n.l. objavujú historický Slovania.
Prvou je kultúra „zarubinecká“ nesie znaky ešte nerozlíšeného baltoslovanskéhoobyvateľstva. Pretrváva do 2. st.n.l. a potom sa vytráca a splýva s ostatným obyvateľstvom.
V 2. st.n.l. Tacitus a Ptolemaios sa zmieňuje o ľuďoch obývajúcich roviny medzi Dneproma Vislou, „Venedskými“ horami (asi Karpaty) a „Venedskému“ zálivu. Sami sebanazývajú Venedi. Dlho sa viedli spory, či by mohlo ísť o Slovanov, alebo inú,dnes už vymretú kultúru, ktorej názov bol len Slovanom prisúdený. Pomenovanieje zjavne neslovanský, zrejme keltský (vindos=biely) alebo protoindoeurópsky(ven´d).
Práve onými Venedmi by mohla byť druhá kultúra, tzv. „przeworská“. Rozšírila sana územie dnešného Poľska, Potisia a horného toku Dnepru. Stále nesie znaky baltoslovanské a tiež silný vplyv Germánov zo západu.
Treťou kultúrou objavujúcou sa v 2. st. n.l. je kultúra „černjachovská“. Vyskytuje sa nastepiach Ukrajiny a odrážajú sa v nej vplyvy dvoch predchádzajúcich kultúr atiež germánskych Gótov a Iráncov.

V 5. St.n.l. tieto kultúry zanikajú a objavuje sa už jednotná kultúra raných Slovanovako zavŕšenie etnogenetického procesu. V tejto už jednotnej slovanskej vrstve sa diferencujú tri skupiny, ktoré sa postupne vydávajú za dobýjaním novýchsídiel prevažne na západ a juh.
Prvými Slovanmi, ktorý sa vydávajú na juhozápad, sú Slovania obývajúci dolnýtok Dnepru a Dnesteru. Táto skupina, historikmi nazývaná „typ Peňkovka, je od Prokopia známa ako Antovia. Podľa Prokopia, Jordana a iných historikov 6. st. predstavujú Antovia najmocnejšía najbojovnejší kmeň Slovanov. Prenikajú na Balkán a dostávajú sa do neustálychkonfliktov s Byzanciou. Od roku 534 nie je Byzantská ríša schopná účinne brániťlíniu na Dunaji a každý rok na Balkán preniká množstvo Slovanov. Nakoniec sapresúvajú na sever Balkánu, obývajú dnešné Maďarsko, juh Slovenska a Slovinsko.
Ďalšou veľkou skupinou sú Sklaveni (typ „Korčak“ a pražský typ). Obývajú horný tok Dnesteru, západnú Ukrajinu, východné Polsko a Slovensko. Tí sa po Antochvydávajú na západ a expandujú do dnešného Polska, Česka, Slovenska a Vých.Nemecka.
Tretia skupina (typ „Koločín-Tušemlja“) obývajúca horný Dneper a stred dnešnéhoRuska sa posunula na juh, sever a východ a vytvorila tak vetvu východných Slovanov.

Na začiatku 6. storočia sa objavuje vážny nepriateľ. Je ním kočovný kmeňAvarov, ktorý sem prichádzajú z ázijských stepí. Niekedy v tomto období miznú zhistorických prameňov Antovia. Môžeme iba špekulovať, že sa Avarom postavili naodpor (keďže boli najmocnejší a najbojovnejší) a boli vyničený. Každopádne sastrácajú nadobro a ostávajú iba Slovania, ako sa sami nazývajú, lebo sú „ľudmislova“, kedže si rozumejú. Tí ktorým nerozumejú sú pre nich „nemci“, čiže ichzápadný susedia Frankovia a taktiež aj Byzantínci. Slovania s Avarmi vytvoria Slovansko-Avarskúríšu, kde Slovania preberajú úlohu „živiteľov“ a Avari bojovej sily. Napätie vtomto vzťahu eskaluje do povstania a bojov medzi Slovanmi a Avarmi. Na chvíľu si vydobýjajú samostatnosť a vzniká kmeňový zväz Samova ríša, ktorý po smrtiSama zaniká a opäť sa vraciame pod nadvládu Avarov. Tá končí až po ich porážke Karolom Veľkým. Na začiatku 9. Storočia začínajú vznikať prvé ranofeudálneslovanské štáty – Veľká Morava, Prvý bulharský štát, Chorvátsko, Čechy, Poľsko,Kyjevská Rus. Avšak tie už k počiatkom Slovanstva nepatria a stoja na začiatkurozmachu slovanských národov.

Celý proces zrodu Slovanov bol ešte zložitejší ako som ho tu popísal, snažilsom sa zamerať na najhlavnejšie body a najvplyvnejšie kultúry, ktorých odtlačoknesieme dodnes. Na budúce si priblížime slovanské pohanstvo.

Za tento príspevok zodpovedá AryanRebel.
P.S
Diki kamo je to pecka!!























TOPlist
Vytvořeno službou WebSnadno.cz  |  Nahlásit protiprávní obsah!  |   Mapa stránek